Noc s Andersenom
Stráviť Andersenovskú noc?
V knižnici?
A prečo nie?
A tak sa jeden aprílový piatok stretlo 27 detských fanúšikov čítania a dobrých kníh. Zaujímavý priestor školskej knižnice postupne nadobúdal rôzne podoby.
Najprv sa stal herňou, kde sa deti navzájom zoznámili a dozvedeli sa čo to o sebe. Vzápätí sa knižnica zaplnila vankúšmi, na ktoré sa poslucháči pohodlne uvelebili a Andersenove rozprávky sa mohli začať predstavovať.V kresle pre hosťa sa okrem detských čitateľov vystriedali aj dospelí. Nechýbal ani pán riaditeľ Ľ. Ivan, profesor J.Broz a učiteľka Z. Bachanová. Po každej ukážke nasledovali rôzne tvorivé aktivity. Deti ilustrovali, skladali puzzle, vymýšľali rozprávku, vyrábali záložky do kníh, spievali, vytvárali modely z novinového papiera. Potom sa čitáreň premenila na jedáleň, chutná pizza s teplým čajom potešila nejedného hladoša.
Čas pokročil a program pokračoval pokojnejšími aktivitami, uprostred ktorých zrazu prišiel hosť – sám pán Andersen. Porozprával o svojom detstve, stretnutí s rozprávkou, cestovaní, ba pridal o sebe aj pár zaujímavostí. Priestor na otázky dostali aj zvedavé deti. Mnohým nešlo do hlavy ako môže mať tento pán 212 rokov? Napokon sa uspokojili s predstavou, že v rozprávkovom svete je všetko možné a raz za rok môže pán Andersen takto prísť medzi deti.
Krátko pred polnocou sa jednotlivé rozprávkové tímy, pomenované podľa Andersenovych rozprávok, vydali hľadať poklad kráľa morí a oceánov. Hoci boli vybavení baterkami, zvládnuť trasu tmavými školskými chodbami chcelo istú dávku odvahy. Všetko sa ale dobre skončilo, nikto sa nezamotal do rias, nestúpil na morského raka, ani nezobudil žraločiu rodinu.
Po polnoci sa knižnica začala zapĺňať spacími vakmi. Niektorí si nasadili čelovky, iní zapli baterky. Nočné čítanie svojej obľúbenej knihy mohlo začať. S postupom času svetielka postupne zhasínali, až napokon okolo druhej sa zatvorila kniha aj posledného knihomoľa.
Ráno nasledovali spoločné raňajky z prinesených domácich dobrôt v rozhovoroch a spomienkach na nočné zážitky. Po uprataní miestnosti do jej pôvodného stavu prebehlo udeľovanie rôznych čitateľských titulov. Porotcami boli samotné deti a oceneným boli odovzdané veselé pamätné listy.
Svoje dojmy a zážitky deti zvečnili aj na veľký plagát. Ich bezprostredné reakcie svedčili o tom, že sa im podarilo zažiť nevšedný večer a dobrodružnú noc v prepojení s čitateľskými zážitkami.
Poďakovanie okrem dospelých účinkujúcich patrí aj A. a R. Slimákovcom, ktorí sponzorovali deťom večeru, J. Suchánkovi a J. Brozovi za fotodokumentáciu a všetkým mamičkám, ktoré vystrojili deti chutným koláčikom.
Z. Bachanová