Takúto vetu bolo často počuť počas februára v obidvoch druháckych triedach. Po dvojmesačnej pomoci doma pri upratovaní, pečení, varení a iných činnostiach dostali druháci priestor ukázať svoje získané zručnosti aj v škole pri upratovaní si svojej triedy.
Najprv sa rozdelili do štvorčlenných tímov a vybrali si deň v týždni, kedy sa po vyučovaní nikto neponáhľa na krúžok alebo do ZUŠ- ky. Potom nasledovala inštruktáž, čo všetko je potrebné v triede upratať, kde všade utrieť prach, ako pozametať a umyť podlahu, povysávať koberec, vyprázdniť odpadový kôš. Každá skupina si medzi sebou podelila jednotlivé činnosti, pri niektorých bola potrebná vzájomná pomoc. V triede bola vždy i triedna pani učiteľka, ktorá nenápadne pozorovala celý priebeh upratovacej akcie. Všímala si nielen výsledný efekt upratanej triedy, ale aj prístup detí k upratovaniu. Spolu s pani upratovačkou zhodnotila každodennú prácu aj pridelením bodov. Aj napriek snahe, počas prvého týždňa žiadny tím nedostal najvyššie bodové ohodnotenie. Postupne sa ale zdokonaľovali a počas druhého týždňa sa už začali objavovať najvyššie „desiatky“. Pozoruhodné bolo, že aj keď deti tešilo najvyššie bodové ohodnotenie, ich práca nebola motivovaná len bodmi. Mali radosť, že zvládajú dať do poriadku celú triedu, pričom dokážu vymyslieť i všelijaké zlepšováky a ešte im je aj veselo. O tom, že ich práca bavila a pristupovali k nej zodpovedne svedčí aj fakt, že ak náhodou niekto z upratovacej čaty vypadol, hneď sa našiel aktívny dobrovoľník, ktorý ochotne nahradil chýbajúceho.
Osemročné deti zvládli nielen upratať svoju triedu, ale prvé marcové dni v škole ukazujú, že sa viac zaujímajú o poriadok okolo seba a dbajú aj o čistotu triedy.
Zita Bachanová
