Vďaka spoločnosti EDUMA som mala možnosť absolvovať vzdelávanie a priniesť
do mojej triedy príbehy zo života, vnímavosť, empatiu, citlivosť...
Začalo to „Príbehom sídliskovej lavičky“, ktorá do našej triedy vniesla smutného
chlapčeka, Silvinku a Benyho. Počas blokového vyučovania mali deti možnosť
vypočuť si príbeh, hovoriť o svojich pocitoch aj pomocou DIXIT kariet, ilustrovať
počuté, zamyslieť sa nad tým, kedy sú šťastné a kedy smutné, kto im je oporou
a stojí pri nich v ťažkých situáciách, viac si všímať ľudí okolo a rozmýšľať nad ich
životmi, vcítiť sa do osudov ľudí, ktorí žijú v ich okolí, porozmýšľať nad tým, ako
oni môžu iným pomôcť. Do projektu som okrem mojich tretiakov zapojila aj
štvrtákov, ktorí po prečítaní a rozhovoroch ešte na výtvarnej výchove tento
príbeh ilustrovali. Čakajú nás ešte ďalšie príbehy zo „živej knižnice“, ktoré nás
môžu doviesť k titulu Vnímavá škola.
Stanislava Opátová